Dole do diskusie môžete vkladať nárečové slová ktoré tu ešte niesu
Pravidlá písania v šarišskom a zemplínskom náreči:
-
V žiadnom slove nemáte dilemu, či sa tam píše i alebo y, pretože toto nárečie y nepozná (bandurki, ribi, fajni...)
-
V nárečí nenájdete žiadne dlhé hlásky a dvojhlásky (pijatok, rozmarija, Marja..)
-
V porovnaní so spisovnou slovenčinou nárečie obsahuje špecifické hlásky: ś a ź (kuśčok, źem, iśče,...)
-
Mäkké slabiky začínajúce na n a l vždy označujeme mäkčeňom (mľiko, ňit, ňetreba,...)
-
Hlásky ď a ť sa naopak menia na dz, c (dzekovac, rajbac, cicho...)
-
Ak sa hláska v nachádza na konci slabiky, čítame ju ako u, ale píšeme ako v (šovdra, žovtok, polovka,...)
-
"Východniarsky prízvuk" by sme mohli prirovnať k talianskemu; kolíše, no spravidla sa nachádza na predposlednej slabike.
-
Spodobovanie v nárečí je zaujímavým javom, na rozdiel od slovenčiny tu platí píš, ako počuješ (hlatka muka, hrutka, z maslom, loška,...), výnimkou sú len hlásky na konci slova (chľib, dub,...)
-
V inštrumentáli používame pomocné predložky (pomascic z maslom, posipac z cukrom,...)
ambrela - dáždnik
bačka - sud na nakladanie kapusty
bandurki - zemiaky
bigľajz - žehlička
bizovňe - určite, isto
bľuza - blúzka
bobaľki - opekance, typické východoslovenské štedrovečerné jedlo pripravované s makom
bodvana, bodvanka - vaňa, vanička
čapata - skupina napr. žien alebo dievok na priadkach
čeľusce - priestor v peci na pečenie chleba pri otváracích dvierkach
čenčovac śe - meniť, striedať sa
čerisko - časť pluhu, radlica, krájadlo
čopi - pánty
darunok - dar
debra - úval, roklina
drišľak - cedidlo na varené cestoviny s dvomi uchami
dopije śe - dožrie, zunuje sa
durangi - veľmi sladké slivky používané najmä na výrobu domáceho lekváru, u ktorých sa kôstka neoddeľuje od dužiny
faldovani kabat - plisovaná sukňa
fijovki - z dosák vyrobené veľké priehradky v sýpke na zrno slúžili na oddeľenie jednotlivých druhov obilnín
francija - šatka používaná na zakrytie pliec so strapcami
francľe - strapce
frištik - raňajky
ganok - balkón
garadiče - schody
garbidka - karbidová lampa
geľendre - kovové zábradlie
geršľe - krúpy
grati - kuchynský riad
Gubaš - postava zo sprievodu betlehemcov bola pomenovaná podľa oblečenej guby (kožucha)
hačur - žriebä
hajcer - pomocný robotník pri prácach na mláťačke
harčičok - hrnček
harčok - hrniec
hňecarka - malé korýtko používané na zahnetenie cesta
hudaci - muzikanti
chasen, mac chasen - úžitok, mať úžitok
chasnovac - používať
chiža - dom, alebo izba (predňa chiža, zadňa chiža)
chustka - šatka
jarec - jačmeň
jaśľičkare - betlehemci, chodili koledovať po dedine vo vianočnom období
kabat - vrchyná ženská sukňa
kalap - mužský klobúk na hlavu
kasna - drevená lada s tromi alebo štyrmi veľkými šuflíkmi, do ktorých sa ukladalo šatstvo, pokiaľ sa neujali skrine
kenderica - kukurica
koľeso - koleso alebo druh dievčenského tanca,tanec v kruhu
koňťa - účes vydatej ženy: Vlasy hladko sčesané dozadu, v tyle zviazané šnúrkou rozdelené na dva pramene, z ktorých sa každý osve zakrútil a preložil do vodorovnej osmičky (konce sa založili dolu). Obidve strany sa napevno obtočili šnúrkou a uviazali. Nad takto učesanú koňťu sa zastokol hrebienok s prišitou podložkou (mičoda), ktorá zakrývala takmer všetky vlasy.
kozare - huby
krosna - tkáčsky stav
krośenka - podstavec na drevo pri jeho rezaní
kriscini - krstiny
kuňica - maštaľ
kurňik - kurín
lamanik - hostina, ktorou sa završili priadky
lanc - reťaz
laška - lyžica
ľemeš - kovová radlica na pluhu
maľeje - druh jedla, sú to lokše pripravené z kukuričnej múky
mašina - mláťačka
mašiňista - hlavný robotník obsluhujúci mláťačku
mičoda - prišitá podložka na hrebienku, ktorou sa zakrýval účes vydatej ženy - konťa
mlackove - robotníci vypomáhajúci počas žatvy pri mlátení obilia cepami, mlatci
mlada - mladá nevesta, mladucha
mladi - mladoženích
motor - auto
nasipka - umelá vyvýšenina zo zeminy alebo betónu pozdlž vonkajšej steny obytného domu zo strany dvora
natoň - v areáľi dvora miesto vyčlenené na uskladnenie a rezanie dreva
ňevesta - vydatá žena
obisce - dom, obydlie
okerľik - stolček na sedenie štvorcového tvaru na štyroch nožičkách bez operadla
ohlaski - ohlášky, vyhlásenie snúbeneckého páru v kostole pred svadbou o úmysle vstúpiť do stavu manželského. Dôvodom vyhlasovania ohlášok bolo a je predchádzanie uzatváraniu neplatných manželských zväzkov podľa cirkevného práva.
oštije - štedrovečerné oblátky, jedia sa s medom
pantľiki - stužky (farebné)
parobok - mládenec
peľucha - plienka
pitanki - pytačky
pľeva - posekaná drobná slama
pľeveň - stodola
pojata - hospodárska budova, slúžila na uskladnenie sena
pokrejtka - pierko, miniatúma kytička - pripína ju každá družička svojmu družbovi na chlopňu saka
položňica - rodička
poňva - veľká plachta zošitá z troch alebo štyroch približne 5 m dlhých kusov domáceho plátna
porvislo - povrieslo, zväzok slamy na viazanie snopov
pribranci - v období priadok skupina chlapov alebo žien preoblečená za osoby opačného pohlavia „pribraľi še" - chodili do kúdeľných chyží zatancovať, žartovne zaspievať, oživiť prácu priadok
pridančaňi - svadobná družina z nevestinej strany, ktorá prišla na hostinu do ženíchovho domu na „pridani"
prikľet - pitvor
priplanki - druh pečeného jedla zo zemiakového chlebového cesta tvaru lokše; plnené napríklad kapustou, sušenými hruškami a pod.
rajbac - prať
rajbačka - domáci nástroj (v drevenom ráme zvlnený plech), používali ju ženy pri praní
rinčoviti - štrkovitý
rošt - zariadenie drevenej koštrukcie so sitom a systémom pier, rotovaním ktorých sa zabezpečovalo silné prúdenie vzduchu - vďaka tomu sa vyčistila šošovica od pliev
rozvalka - váľok na cesto
runkľa - repa
sipaňec - hospodárska budova, slúžila predovšetkým na uskladnenie obilia
sir - tvaroh
skorši - skorej, skôr
sočovka - šošovica
straški - strašidlá
studzeň - studňa
studzeňina - huspenina
sušeň - sušiareň na ovocie
svatka - svadobná funkcia žien, ktoré čepili nevestu pred „redovým" tancom
šafeľ, šafľik - drevená nádoba na vodu používaná pri napájaní hydiny
śahovina - narezané kusy dreva približne 1 meter dlhé
šmaty - odev vo všeobecnosti
šor - rad
švabliki - zápalky
śveto - sviatočný deň, sviatok (v minulosti výslovne cirkevný sviatok, napr. sviatok Božieho tela
Śvjatki - Vianoce
tabla - doska na rozvaľkanie cesta
talaš - regál
tepša - plech na pečeme
valal - dedina
valalska baba - pôrodná baba, babica
valki - vyformované z mazľavej hliny, zmiešané s posekanou slamou, nepálené, ale vysušené sa v minulosti používali namiesto tehál pri stavbe domov
veňec - parta, zelený vienok mladej nevesty
veśeľe - svadba
vihrabki - menšia slama získaná po vymlátení obilia
viľija - vianočný Štedrý večer
vivodki - v minulosti pri svadobnom obrade zasvätenie nevesty kňazom a modlitbami, aby bola plodná. Neveste sa pri akte dávala na hlavu šatka, alebo sa zakryla jej tvár prehodením závoja. Asi pred dvomi desaťročiami sa pri svadobných obradoch od aktu vivodki upustilo z toho dôvodu, že pre veľký počet mladých neviest bol už neaktuálny. Alebo zasvätenie novorodenca matkou v Božom chráme za účasti kňaza a jeho modlitieb ako pamiatka na zasvätenie Ježiša Krista v Jeru zalemskom chráme.
vizvoľovaňe, dzvihaňe parobka - uvádzanie chlapca do mládeneckého stavu
„vodzeňe", vodzilo ho - jav, ktorý sa často uvádza v príbehoch dedinských ľudí: Ak sa nejaký človek dostal na miesto, kde predtým došlo napr. ku vražde alebo samovražde, podľa povery ľudí začal sa dotyčný človek bezprizorne túlať po tom mieste do úplného vyčerpania - „vodzi lo ho". Hovorilo sa, že duša zosnulého ešte nenašla pokoj.
vražic - zaklínať
vražkiňa - bosorka
začepka - štvorcová šatka malých rozmerov najčastejšie zo vzorkovaného kartúnu, ktorá slúžila namiesto čepca
zahlavok - vankúš
zahrubnuc - otehotnieť
zbojisko - priestor uprostred stodoly, kde sa mlátilo obilie cepami
zbušok - maselnica
z oči - druh urieknutia zapríčinený pôsobením ostrého, silného pohľadu inej osoby
žito - raž
žochtar - nádoba na mlieko používaná pri dojení kráv
župa - povrieslami zviazaná žitná slama do úhľadných „valcov", ktoré sa uskladňovali postavením po obvode stodoly
źveritko - zrkadlo -