Na pravom brehu riečky Ondavky leží obec Topoľovka. Jej história siaha až do obdobia prvotnej pospolnej spoločnosti, pred rok 1000. Prvá písomná zmienka je z roku 1479, kedy sa obec menovala Thopoloka a patrila panstvu Drugethovcov z Humenného.
Jej názov prešiel mnohými úpravami. Z jazykového hľadiska je jej pomenovanie čisto slovenské a pravdepodobne sa odvodzuje od topoľového lesa.
V roku 1947 na hraniciach brekovského a topoľovského chotára, v lese Lipky, objavil A. Škvarek slovanský mohylník. Spolu bolo preverených 10 mohýl. Vykopané exponáty sa previezli do krajského múzea v Prešove, kde je im venovaná celá stena.
V obci sa taktiež nachádza neskororenesančný kaštieľ, ktorý bol postavený v roku 1781 v klasicistickom slohu s prvkami baroka. Charakter stavby v súčasnosti určuje úprava z roku 1820, ktorá dala päťosovej prízemnej budove s hladkými fasádami dnešný výzor.
Obec má výhodnú polohu v západnej časti humenského okresu a dobré komunikačné spojenie ako s okresným mestom Humenné, od ktorého je obec vzdialená necelých 9 km, tak aj s priľahkými obcami Závadka, Lieskovec a Hudcovce. Nadmorská výška stredu obce je 157 m. Výškové rozpätie v chotári je 140- 268 m n. v. Výmera chotára je 878 ha.
Obec leží v miernom podnebí a jej geografická poloha a členitý povrch spôsobujú značné teplotné výkyvy v priebehu roka. V okolí obce sa nachádzajú zmiešané lesy, v ktorých žijú divé zvieratá ako srnky, jelene, diviaky, zajace, líšky a mnohé iné. V blízkosti nich rastie báza čierna a černice. Neskôr sa tieto oblasti zalesnili taktiež červeným smrekom, borovicou, dubom a jaseňom. V lese Hučok pramení miestny potok, ktorý preteká dolu obcou a vlieva sa do riečky Ondavky, ktorá vznikla sútokom potokov tečúcich smerom od Lieskovca a Závadky.
Prevažnú väčšinu obyvateľov Topoľovky tvoria Slováci, potom sú to Poliaci, Nemci Ukrajinci a Česi.
Spolu s vývojom obce vznikali aj rôzne spolky a spoločenstvá:
Zväz drobnochovateľov, Základná organizácia slovenského zväzu záhradkárov, poľovnícke združenie "Jariabok", Slovenský zväz žien, Zväz protipožiarnej ochrany a iné. Od roku 1979 pôsobí v obci aj folklórna skupina Topoľ. Miestny rozhlas dvakrát v týždni vysielal okrem bežných správ o udalostiach miestneho významu a oznamoch aj rozhlasové relácie. V obci premietalo aj kino Ondavka a to v nedeľu o 13 hodine filmy pre deti a mládež a večer filmy pre dospelých. Zriadená bola aj knižnica, ktorá získala v júni 1981 titul "Vzorná ľudová knižnica".
Trošku z histórie
Najstarší písomný doklad o dedine Topoľovka je V listine z roku 1479 o riešení vlastníckych podielov Drugethovcov na časti ich dedičného brekovského panstva, ku ktorému patrila aj Topoľovka. V písomnostiach z 15.-17. storočia sa vyskytuje vo viacerých pravopisných a maďarizovaných podobách pôvodného slovenského názvu Topoľovka. Je zrejmé, že názov korení v pomenovaní stromu topoľ, z čoho vyplýva, že tam početne rástol topoľový porast. Nič však neprezrádza o čase a okolnostiach vzniku sídliska, iba to, že vzniklo v slovenskom jazykovom prostredí. Vzhľadom na zemepisnú polohu Topoľovky, jestvujúce správy o nej predpokladáme, že sídlisko založili v 14. storočí, pravdepodobne za účasti Šoltýska a poddaných podľa zákupného, nemeckého práva. V Topoľovke postavili kostol pravdepodobne v 15. možno až v prvej polovici 16. storočia. To môže upresniť len archeologický výskum. Najstaršie písomné správy o jestvujúcom kostole sú z polovice 16. storočia, kedy v ňom ešte pôsobili katolícki farári. Od prelomu 16.a 17. storočia a ešte začiatkom 18. storočia tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia augsburského vyznania. Vtedajší kostol bol drevený. V 15.-17. storočí Topoľovka dokázateľne patrila Drugethovcom. Šľachtici si v nej v polovici 17. storočia dali postaviť kúriu, ktorá po stavebných opravách trvá doteraz. Tamojšie sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od šiestich port. V dedine žili aj štyri domácnosti želiarov a rodina slobodníka, ktorí daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 7,5 porty. Okrem dvoch- troch domov šoltýsov malo sídlisko v roku 1600 obývaných desať poddanských domov. Pravda, v dedine stál aj kostol, fara a škola. Na prelome 16.a 17. storočia bola Topoľovka stredne veľkou dedinou s poddanským aj farským slovenským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od vyše trištvrte porty. Začiatkom 17. storočia žili v Topoľovke tri Šoltýske domácnosti, pričom každej patrili pozemky celého šoltýstva. V roku 1623 bolo jedno Šoltýstvo spustnuté a ani zostávajúce dve Šoltýske rodiny už nevlastnili pozemky celých, iba čiastkových Šoltýstiev. V tom roku v Topoľovke hospodárilo jedenásť sedliackych domácností, z ktorých dve na celých usadlostiach, šesť na polovičných a tri na štvrtinových usadlostiach. Časť bývalých usadlostí a pozemkov ležala opustená. Zemepáni Drugehtovci v roku 1623 upravili a určili obyvateľov Topoľovky druhy a rozsah povinností oproti dovtedajším zvyklostiam či ustanoveniam staršieho urbára. Požiadavky šľachticov boli zapísané do nového urbára a stali sa záväznými povinnostiami Šoltýskych i sedliackych rodín, resp. domácnosti ku zemepánom. Povinností zahrňovali daň a dávky roľníckych naturálií. Šoltýs, vlastniaci pozemky a práva celého šoltýstva bol povinný každoročne zaplatiť daň : a na sviatok Michala ( 3. septembra) 2 zlaté a na sviatok Juraja (24. apríla) jeden zlatý, spolu tri zlaté ročne; drobné na Michala, Vianoce a Juraja po 32 denárov, teda 96 denárov ročne. Dávky zahrňovali povinnosti : odovzdať gbel (84 l) ovsa; zaplatiť jeden zlatý namiesto z úrody obilia a sena; odovzdať deviatok zo svíň a oviec; odovzdať jednu hus ( na Vianoce) ; odovzdať dva gbely (168 l) pšenice, jeden gbel (84 l) jačmeňa a 3 gbely (252 l) ovsa; namiesto podielu za jatočnú kravu zaplatiť 40 denárov, holbu (0,85 l) medu (na Vianoce). Sedliacka domácnosť, hospodáriaca na pozemkoch v rozsahu celej usadlosti bola povinná každý rok zaplatiť daň :a- na Michala jeden zlatý, na Juraja 50 denárov, teda ročne spolu 1,5 zlatého; b- drobné na Michala, Vianoce a Juraja po osem denárov, spolu dvadsaťštyri denárov. V rámci dávok odovzdať : jeden gbel pšenice, jeden gbel jačmeňa, 1,5 gbela ovsa, gbel chmeľu, dvadsaťpäť hlávok kapusty, kytu konopí, misku konopného semena, dvanásť kúr, štyri kuracie vajcia (na Veľkú noc), namiesto podielu za jatočnú kravu 40 denárov, deviatok z oviec a svíň, prípadne jeho Predplatenie, zajaca (na Vianoce), med, ak má včelstvá , Prípadne maslo, napokon doviesť zo zemepanského lesa voz dreva (pred Vianocami). V urbári boli stanovené aj peňažné pokuty za spáchané a odsúdené priestupky, napr. za bitku, zmrzačenie človeka, smilstvo a iné. Na prelome 17.a 18. storočia bola Topoľovka stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej bývalo postupne desať a pätnásť poddanských domácnosti. V dedine bol aj mlyn. V susedstve alebo priľahlom okolí Topoľovky sa v stredoveku nachádzali osady či dediny Ivánvágása a Szaloka, ktoré však zanikli.